O malých prasiatkach, veľkých sviniach a drzých potkanoch

Kedysi dávno, keď ešte nebol človek človeku až takým vlkom a žilo sa asi viac z ruky do úst, bolo zvykom ľudí na dedine chovať prasiatka. Hovorí sa im aj ošípané, prasce, bravy, či svine. To len na upresnenie – aby ma rozumeli aj v Bratislave, na Orave aj v Košicoch…

Nebolo tomu inak ani na našom dvore. Každý rok, od jari do zimy, v chlieve spokojne krochkalo jedno prasiatko. Občas sa podarilo vychovať aj prasiatka dve. Ale musím povedať, že s tým boli zvyčajne iba problémy. Pramenilo to z toho, že už od malička boli medzi nimi rozdiely. Spravidla vždy to jedno z dvojice prasiec bolo väčšie a arogantnejšie. V chlieve teda vždy bola jedna väčšia sviňa ako druhá. To väčšie prasa sa tvárilo akoby celý chliev bol iba jeho. Právom silnejšieho si uzurpovalo tie najvýhodnejšie miesta v chlieve a výbehu. V chladnejších dňoch teplé miestečko vo vnútri chlieva, počas letných páľav zas miesto v tieni výbehu. Malému sa tie maniere veľkej svine nepáčili, čo z času na čas dávalo najavo kvičaním akoby mu šlo o život. Spravidla to bolo vždy vtedy, keď dominantný brav si zaumienil lebediť a krochniť si práve tam, kde ležalo v tej chvíli ono…

Samostatnou kapitolou bolo kŕmenie. V tom bývali tie väčšie svine naozaj svine! V tých lepších prípadoch zaujímali pri válove také postavenie, že to malé sa tam síce dostalo, ale ustavične bolo odtláčané k samému okraju válova. A tak sa stalo, že to mocnejšie prasa malo vždy hustejší obsah válova a tým aj viac naberalo na váhe. No a to menšie zvyčajne len tie redšie zvyšky, z čoho sa veru moc priberať nedalo. Sem-tam sa stalo, že brav bol taký zákerák, že vôbec nepripustil svojho menšieho druha k válovu. Tam musela prísť na rad naša palica, či varecha, aby si tá sviňa uvedomila, že nie všetko patrí iba jej!

K životu prasiec neodmysliteľne patria aj potkany. Motávali sa tam, v tom našom chlieve, okolo válova, úplne bez problémov…Boli už také „ochočené“, že sa ani nebáli- ba dokonca ani „nestydili“ prísť k válovu uchmatnúť si kúsok sústa…A to všetko priamo pred našimi očami!

No neboli drzé?!

Vianočný príbeh

06.12.2025

Tento príbeh sa možno dnes bude zdať neuveriteľný, už aj preto, že v súčasnosti prakticky nepoznáme obdobie Vianoc, kedy celý deň sneží. A už nie je ani z čoho postaviť snehuliaka a spustiť sa z kopca na saniach…Ale môžem vám smelo odprisahať, že ten príbeh sa naozaj stal pred viacerými rokmi (bol som jeho súčasťou) a ak je na ňom niečo vymyslené – tak [...]

Murov progresívny protestsong, alebo Malá sonda do duše veľkého revolucionára

20.11.2025

Písal mi Chuck Norris, že video sa stalo virálnym už deň pred jeho zverejnením… Pozrieť si ho môžete pod textom protestsongu… Včera tu nik nevedel, kto som – čo som – odkiaľ som Ale dnes je všetko inak už sa živím progresom Stačí krieda a otázka jak vám chutí Putinov úd A už sa mocní trasú strachom taký som ja potmehúd No tak [...]

Závislí

08.11.2025

Kedysi dávno som napísal text piesne – pod silným vplyvom emócií – keď som kdesi (asi v TV?) započul folkovú kapelu Zvony Bells, v ktorej pôsobil aj finalista súťaže Slovensko hľadá Superstar 2 – Ivan Štroffek… To čo z tej kapelky išlo – to bola tak úžasná a čistá energia, že som neodolal a urobil som text, ktorého slohy odrážajú ako [...]

Tomáš Chvostek, šéfkuchár

Šéfkuchár zo Slovenska v Ríme: Merkelovú kŕmil prepelicou, Putinovu delegáciu kačkou. Čo chutí politikom?

08.12.2025 18:00

Jeho kuchyňu poznajú politici od New Yorku až po Moskvu.

Pellegrini,  Ilham Alijev

Slovensko a Azerbajdžan sú spriatelené krajiny a strategickí partneri, zhodli sa Pellegrini a Alijev

08.12.2025 17:22

Prezident pogratuloval tiež Azerbajdžanu k uzavretiu mieru s Arménskom.

Erik Tomáš

DPH z piatich na 19 %. Minister Tomáš po kritike odsúva novelu o sociálnych podnikoch

08.12.2025 16:16

„Na ministra zaúčinkoval aj verejný tlak, rovnako aj tlak opozície,“ uzavrela Bajo Holečková.