O malých prasiatkach, veľkých sviniach a drzých potkanoch

Kedysi dávno, keď ešte nebol človek človeku až takým vlkom a žilo sa asi viac z ruky do úst, bolo zvykom ľudí na dedine chovať prasiatka. Hovorí sa im aj ošípané, prasce, bravy, či svine. To len na upresnenie – aby ma rozumeli aj v Bratislave, na Orave aj v Košicoch…

Nebolo tomu inak ani na našom dvore. Každý rok, od jari do zimy, v chlieve spokojne krochkalo jedno prasiatko. Občas sa podarilo vychovať aj prasiatka dve. Ale musím povedať, že s tým boli zvyčajne iba problémy. Pramenilo to z toho, že už od malička boli medzi nimi rozdiely. Spravidla vždy to jedno z dvojice prasiec bolo väčšie a arogantnejšie. V chlieve teda vždy bola jedna väčšia sviňa ako druhá. To väčšie prasa sa tvárilo akoby celý chliev bol iba jeho. Právom silnejšieho si uzurpovalo tie najvýhodnejšie miesta v chlieve a výbehu. V chladnejších dňoch teplé miestečko vo vnútri chlieva, počas letných páľav zas miesto v tieni výbehu. Malému sa tie maniere veľkej svine nepáčili, čo z času na čas dávalo najavo kvičaním akoby mu šlo o život. Spravidla to bolo vždy vtedy, keď dominantný brav si zaumienil lebediť a krochniť si práve tam, kde ležalo v tej chvíli ono…

Samostatnou kapitolou bolo kŕmenie. V tom bývali tie väčšie svine naozaj svine! V tých lepších prípadoch zaujímali pri válove také postavenie, že to malé sa tam síce dostalo, ale ustavične bolo odtláčané k samému okraju válova. A tak sa stalo, že to mocnejšie prasa malo vždy hustejší obsah válova a tým aj viac naberalo na váhe. No a to menšie zvyčajne len tie redšie zvyšky, z čoho sa veru moc priberať nedalo. Sem-tam sa stalo, že brav bol taký zákerák, že vôbec nepripustil svojho menšieho druha k válovu. Tam musela prísť na rad naša palica, či varecha, aby si tá sviňa uvedomila, že nie všetko patrí iba jej!

K životu prasiec neodmysliteľne patria aj potkany. Motávali sa tam, v tom našom chlieve, okolo válova, úplne bez problémov…Boli už také „ochočené“, že sa ani nebáli- ba dokonca ani „nestydili“ prísť k válovu uchmatnúť si kúsok sústa…A to všetko priamo pred našimi očami!

No neboli drzé?!

Budú už aj muchy a komáre chránené zákonom, aj keď nám strpčujú život?

12.08.2026

Leto má svoje vône, chute, zvuky… a má tiež aj svoje muchy…. Kedysi sme ich brali ako samozrejmú súčasť leta. Jedna pristála na stole, druhá na okne, tretia nám vytrvalo bzučala okolo ucha. Človek zahnal rukou, otvoril okno a život išiel ďalej. A mucha tiež išla po svojom. Lenže časy sa menia. Horúce letá sú dlhšie, lastovičiek prirodzených predátorov [...]

ČLOVEČINA

28.07.2026

Existujú slová, ktoré používame celý život a pritom sa nad ich skutočným významom zamýšľame len zriedka. Jedným z nich je pre mňa človečina. Ako dieťa som toto slovo poznal najmä z rozprávok Pavla Dobšinského. Tam človečina obrom, diablom a strigám „smrdela“. O mnoho rokov neskôr som ho zrazu počul v piesni skupiny Elán, kde ľudia naopak „voňajú [...]

Predvolebná

26.07.2026

Už ste zacítili vo vzduchu vôňu asfaltu? A kdesi ktosi vyhlasuje :“ Nikto vám nedá toľko, koľko vám ja môžem sľúbiť!“ Tak potom je tu zase ten čas na šlágre, aké tu ešte jakživ neboli! Zas idú voľby to budú zhonby ľudia si isto zaslúžia istoty Už asfalt vonia nás nedohonia špiny špinavé sa zmenia na najčistejšie čistoty Plagát do volieb ten [...]

jogo64

o všedných aj nevšedných veciach okolo nás

Štatistiky blogu

Počet článkov: 205
Celková čítanosť: 463459x
Priemerná čítanosť článkov: 2261x

Autor blogu