Sme my Slováci zvláštny národ. Tradujeme sami o sebe také legendy, že sme národ holubičí, srdečný, dobroprajný …. a neviem ešte aký. Viac-menej sa vnímame len v tom najlepšom svetle, ale…Sme naozaj až takí dokonalí a bezchybní?
Roky si na nás všímam jednu vec a osobne mi dosť prekáža, že nám na Slovensku je kabát bližší ako košeľa. Nie- nie- nepomýlil som si slovosled! Normálne je predsa keď je košeľa bližšia ako kabát – či nie? Ale my to máme – v niektorých veciach- presne naopak! Kabát nám je bližší ako košeľa. Ako inak sa dá nazvať to, keď „ velebíme“ (uznávame a ospevujeme) niečo – niekoho – čo je úplne mimo nás. A môže to byť „len“ u susedov v Českej republike, alebo aj ďalej na západ, či dokonca až za veľkou mlákou A keby sme mali niečo podobné – možnože aj lepšie tu u nás – ani si to nevšimneme! Vyložene ignorujeme ľudí, ktorí sú čímsi výnimoční, majú talent, nadanie, schopnosti – iné, než je bežný priemer. Netvrdím, že sme takí všetci. Nehádžem nás do jedného vreca – ale žiaľ, globálny obraz v nastavenom zrkadle je takýto! A celkom isto to pramení z toho, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Jednoducho nám je proti srsti, aby tu ktosi vynikal a dosahoval akékoľvek úspechy.
A najhoršie je, že ľudia, čo majú niečo také priam v pracovnej náplni – nevytiahnu takýchto ľudí „ na svetlo Božie“ – na piedestál- aby sme vedeli, že tu takých nadaných, šikovných, či výnimočných ľudí máme! Radšej nám donekonečna podsúvajú všelijaké stupídne pseudocelebrity, alebo umelcov už notoricky známych. A takýto nepríjemný obraz je nielen v oblasti kultúry a športu, ale aj vo vede a mnohých odvetviach nášho života. Ak tu ktosi neznámy – čosi dokáže, kto v niečom vyniká, vieme to tak maximálne v danom okrese, či regióne. Málokedy talent, osobnosť, či nadanie sa pozná v rámci celého Slovenska. Možno sa pýtate že – Čo už ja – ako Jožko Mrkvička – môžem v tomto smere urobiť? Porozmýšľajte. Keď si to ale povie každý – tak sa nezmení nič. Uvediem príklad. A budem sa pritom chváliť. A to tak že veľmi.
Presne pred 30 rokmi som s partiou kamarátov dal dokopy jeden malý hudobný festival, zameraný na menšinové žánre – ako je folk, country, trampská, či bluegrass hudba. Tento festival bol výnimočný tým, že na rozdiel od vtedy existujúceho množstva iných- väčších festivalov, nikdy nestaval dramaturgiu svojho programu na zvučných menách folkovej a country scény z Českej republiky. Festival sa zrodil v Čičmanoch, kde bolo osem veľmi úspešných ročníkov a potom ešte pár rokov sa uskutočnilo v Tužine pri Prievidzi. Dostávali tu priestor hlavne kapely z horného Ponitria – Louiziana, CLC, Dúha, Zabudnutí, Čochciari, Čoloband, z Považia – Otlaky (Mozole), Tieň, Dušan Dobiaš, CFS Maryland, z Oravy – Kredenc, Robo Hulej a Spod Budína. Ale pribudli aj vzdialenejší interpreti a zvučnejšie mená ako Žobráci s Michalom Hudákom, Belasí s Michalom Dočolomanským ml., Soňa Horňáková a mnohí iní.
Namiesto ďalších slov a viet pridám tu niekoľko videí. Všetky budú mať jedného spoločného menovateľa. Je ním všestranný a výnimočný umelec z Oravy – ROBO HULEJ. Človek, ktorého Curriculum vitae je veľmi pestré a bohaté. Od činnosti vo viacerých hudobných formáciách – skupinách, ktoré boli zmesou folku, bluesu a jazzu a tiež world a etno music. Robo sa venuje aj sólovej pesničkovej tvorbe – má na konte CD album Pozri sa do neba. Veľmi blízko má tiež ku tradičnej ľudovej piesni. Je nadšeným zberateľom rôznych píšťal a dychových nástrojov, nielen zo Slovenska, ale aj zo sveta. A vzdialený mu nie je ani divadelný svet. Viac o tom druhu jeho činnosti sa dozviete kliknutím na ambientarium.com
Robo Hulej – Ideálny muž
Robo Hulej Čie sú to húsky
Robo Hulej Vlasy
Robo Hulej – prezentácia zbierky píšťal (zostrih)
Spod Budína – Hlboký jarčok
Včera sme išli na výlet do Turzovky, Korňua... ...
...no Julo Wirschig by ho veru nenasadil... ...
:-D :-D :-D Tak to ste ma pobavili. Vidím že... ...
Pri všetkej úcte Gott to veru nie je. ...
Celá debata | RSS tejto debaty