Určite dobre poznáte indiánsky príbeh o dvoch vlkoch. Citovať ho tu, je asi zbytočným nosením dreva do hory… Aj keď …- dnes už nosenie dreva do slovenských hôr nie je až tak zbytočným činom. Teda v duchu slovenských realít priblížim aspoň v krátkosti:
Príbeh hovorí o tom ako raz večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu, „Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvomi vlkmi.“ Jeden je zlý. Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego. Ten druhy je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.
Vnúčika to zaujalo a po chvíli uvažovania sa ako každé zvedavé dieťa svojho dedka spýtal: „A ktorý vlk zvíťazí?“
– „Predsa ten, ktorého kŕmiš.“ – odpovedal starý indián…
Veľmi zaujímavý – interesantný a hlavne poučný príbeh pre každého rozmýšľajúceho človeka na tejto zemi.
V dobe, ktorú žijeme – keď je človek človeku vlkom, asi aj preto sa označuje za zvlčilú – sa nám už aj ťažko odoláva všetkým tým vonkajším vplyvom, ktoré usilujú o systematické vykrmovanie toho prvého vlka v každom z nás . Nie je to vôbec jednoduché, aby sa dnes človek ubránil takým cieleným atakom & neobmedzeným možnostiam tejto doby, aby nebol ten prvý vlk- spomínaný v indiánskom príbehu viac vyživovaný. Stretáme sa s tým denno-denne, od svitu- do mrku, ba aj zvečera do rána. Doma, v rodinách, v školách, na pracoviskách. V mestách aj na dedinách. Obrovská lyžica korporácie médií, reklám a obchodného biznisu v snahe permanentne zasycovať „toho správneho“ vlka v nás, je nám v pätách všade. Nikde sa pred ňou neskryjeme. Nikam jej neujdeme.
Dá sa tomuto šialenstvu ešte vôbec postaviť? Za tridsať rokov našej úspešnej cesty za slobodou, v nás spoločnosť vypiplala armádu vlkov – svorku ktorej dominuje EGO, nenávisť, falošnosť, namyslenosť, pokrytectvo. Ak sa ešte kdesi z času na čas nesmelo prejaví empatia, láskavosť, poctivosť, štedrosť a dobrosrdečnosť tak v armáde egoistických vlkov prepukne hurónsky smiech, ktorý malé vĺča zatláča čoraz viac do najhlbších kútov nory. A tak si tu žijeme. Zakuklení vo vlastných egách a ruka v ruke s konzumizmom sme zdá sa šťastní a spokojní. Alebo nám je to jedno, že ktorý vlk zvíťazí???