O všímaní-nevšímaní, chybách bezchybných. .. a tak

31. októbra 2018, jogo64, ČLOVEČINA K VECI OD VECI

Napriek mojej výške, ale aj váhe – či presnejšie povedané hmotnosti, ktorá u mňa už dosahuje bezmála také isté číslo v kilogramoch – ako tá výška v centimetroch, som často krát niektorými spoluobčanmi prehliadaný. To niežeby ma niekto prehľadával – šacoval… To nie. Teda aspoň v prípade toho „prehľadávania“- myslím, že nie. Pri tom šacovaní – tam to už nevylučujem. V tom smere mám isté pochybnosti.

Ľudia sa jednoducho tvária, akoby som bol vzduch. Nič. Dokonca aj keď pri stretnutí niektorých pozdravím – Nič. Skúšal som aj hlasnejšie- mocnejšie: „Dobrý deň!“, alebo „Nazdar!“  – ale odpoveďou bolo zas len ticho. Nechcem hovoriť o tom, že dnes si už málokto všimne výsledky vášho snaženia. Hlavne keď konáte niečo pozitívne a zmysluplné. Keď sa pokúšate niečo vytvoriť. Márna snaha! – Nula bodov. Podľa reakcií – aj keď v prípadoch, kedy takmer nikto nejaví záujem o to čo robíte sa ťažko dá hovoriť o nejakých reakciách …Teda na základe nereakcií okolia žijem v tom, že som vlastne len taká bezvýznamná 120 kilová nula. Ale čuduj sa svete – Takmer každý si všimne chybu – ak sa nedajbože pritrafí v rámci vášho snaženia! Chybu, či nejaký ten nedostatok vášho výsledného produktu – tú zbadá každý. A hneď. Ale je to asi celosvetový trend toto. Médiá sú plné správ o tom čo – kde – kedy- kto urobil a aké materiálne a morálne škody svojim konaním napáchal. S niektorými indivíduami sa to ťahá týždne, mesiace, roky. Sú aj nešťastníci – alebo sú to naopak šťastlivci?…- Ale áno- veď sú to vlastne mediálne známe „osobnosti“- a s tými sa to ťahá celý život. Najväčšie hviezdy – sú tie, vďaka ktorým sa o ich osudných chybách a „prúseroch“ hovorí ešte aj po smrti. Dúfam, že aj ja sa raz zaradím medzi takýchto úspešných. Myslím, že mám už k tomu celkom dobre našliapnuté.

Minule prechádzal popred môj dom jeden známy. Ale mal asi klapky na očiach aj ušiach – nevidel ma, a ani neodpovedal na môj pozdrav. Keď sme sa neskôr stretli skonštatoval, že mám vo dvore nejaký vysoký trávnik…teda …vlastne povedal že vysokú trávu, ale to mi znie akosi zvláštne. Bola to z jeho strany taká výčitka voči mne – že prečo som už dávno nepokosil a zároveň aj obhajoba seba samého – že ma kvôli tej vysokej tráve nevidel…a ani nepočul.

Teraz už len rozmýšľam, že či mám výšku 170 cm a môj zanedbaný trávnik 17, alebo naopak…