DOMA, alebo trochu pátosu k jubileu našej dediny

Ospravedlňujem sa všetkým vopred, lebo nasledujúce riadky nebudú žiadne cool-ové, ani in… Je to pár veršov – s trochou priznaného pátosu. Hádam ako človek, ktorý niečo cez  päťdesiat rokov prežil na jednom malom kúsku zeme, ktorému chce vyjadriť svoje pocity – má na ten pátos trochu aj nárok. A komu také prekáža- tak nech už ďalej pre istotu ani nečíta.

Text bol napísaný na motívy hudby ruského skladateľa Igora Matvienka…teraz sa porúčam ďalším, ktorí majú iné fóbie než čítanie pátosu

No, ale poďme k veci…

1. Viem, že nebudem jediný pyšný že som z tejto dediny

Vždy sa vraciam rád sem pod Vyšehrad,

kde sú staré lásky, z detstva kamarát.

2. Srdce príjemne šveholí keď vyjdem chodníkom do polí

          Hádam po stý krát zostanem tu stáť

          na mieste kde domov mám a kde som rád         

3. Srdce radosťou zaplesá spev vtákov keď z hory ozve sa

          Tu aj bez rečí dotyk  človečí

          každý neduh, aj zlo sveta vylieči.

4. Srdce vzrušením zabúši zimomriavky skáču po duši

          Kráčam do polí našim údolím

          tu som rád, som doma- tu nič nebolí.                                                                     

5. Srdce uháňa na koni z diaľky kostolný zvon zazvoní

          Dýcham vôňu tráv milujem ten stav

          počuť zvonce stáda pasúcich sa kráv

6. Srdce odrazu stratí reč zajtra musí biť už niekde preč

          Jedno isto viem,  že sa vrátim sem

          že sa vrátim domov, späť na túto zem.

7. Pyšný som na túto dedinu nikdy nezmením ju za inú

Jedno dávno viem,  že sa vrátim sem

          že sa vrátim domov, späť na túto zem.

Vždy sa vrátim rád sem pod Vyšehrad,

          kde sú staré lásky, z detstva kamarát.

Kde je všetko čo mám rád – kamarát

a kto sa dočítal až sem – môže si prečítané  pozrieť aj v sprievode hudby