Na tomto božom svete, či už tomu veríme, alebo neveríme môžeme naďabiť na kadečo posvätné. Od posvätných kameňov, cez knihy, údolia, mestá – aj miesta, až po rôzne posvätné zvieratá. Ktovie ako k tomu ľudia prišli, že to, či ono sa stalo posvätným? Posvätnosti rôzneho druhu sú zvyčajne zahalené pláštikom tajomna, záhadna a mystičnosti. Človek či už veriaci, alebo neveriaci má k posvätnej veci – či miestu istý rešpekt. Posvätný objekt často vzbudzuje veľkú vážnosť, úctu a dôstojnosť. Niečo na čo sa len tak nešiaha. Posvätné veci medzi nebom a zemou sú spravidla známe väčším, či menším stupňom nedotknuteľnosti. V ojedinelých prípadoch je posvätnosť zakotvená aj v zákone.
Japonská hora Fudži bola uctievaná ešte pôvodnými obyvateľmi Japonska a na jej vrchol mohli kedysi vystúpiť len kňazi. Ženy tam vyšliapať do roku 1868 vôbec nemohli – aj keby ako chceli… Posvätná hora- je posvätná hora…
V niektorých oblastiach Indie a Nepálu je porážka kravy zakázaná zákonom. Tu sme pri vyššie spomínanej nedotknuteľnosti. Posvätná krava – je posvätná krava.
Na Slovensku sme v ostatných časoch svedkami toho, že väčšie, či menšie skupiny obyvateľstva sa namotajú na väčšie – či menšie skupiny politikov. A tí sú zahalení aurou posvätnej nedotknuteľnosti. Posvätní politici – sú posvätní politici! Len sa skúste toho môjho dotknúť!
*********************************
Vážení priatelia je to celé zle… Cesta po ktorej sme sa vydali, nemá dobrý smer. Víťazi v tejto šialenej hre nebudú. Len porazení. Šľapeme veselo po posledných zvyškoch spolupatričnosti, ktorá tu kedysi medzi nami bola. Vzývame novodobých bohov a bôžikov a zvysoka pri tom kašleme na ľudí, ktorí v dobrom aj v zlom stáli pri nás….Cesta po ktorej sme sa vydali, zdá sa končí v pekle.