strýko v čičmanskom kroji niekedy v tridsiatych rokoch
Foto rodinný archív autora blogu.
100 rokov – Je to veľa, alebo málo? Netreba asi hovoriť staré-známe slová o relativite času. Z jedného pohľadu sa to môže zdať ako večnosť, z iného to bude takmer okamih. Možno sa viacerí zhodneme na tom, že čas letí neuveriteľne rýchlo. Míňajú sa dni – týždne – mesiace – roky – desaťročia – storočie…A ako sa kadečo v plynutí času okolo nás mení…A aj prekrúca… Dnes je to presne sto rokov, čo sa narodil náš strýko. A tak človek spomína, hodnotí,uvažuje…
Generácia nášho strýka nežila v bavlnke- ako dnes žijeme mnohí z nás. „Užili“ si
strýko v čičmanskom kroji niekedy v tridsiatych rokoch
Foto rodinný archív autora blogu.
svoje – zažili kadečo. Milé aj nemilé. Šťastné, aj smutné. Príjemné a aj menej príjemné. Lepšie povedané nepríjemné. Toľko biedy, ponižovania a vojnových útrap – to si dnes nikto z nás nedokáže predstaviť. To nebolo nič také, ako že vám chvíľu netečie teplá voda, nejde elektrina, alebo sa pol dňa nemôžete dostať na facebook… Dnes o takých veciach, aké zažívala generácia nášho strýka našťastie nemáme ani šajnu. Strýko nás opustil pred osemnástimi rokmi, ale dnes sa musia ľudia ako on, v hroboch obracať, ak vidia ako sa nám tu čudesne otáča koleso dejín.
Náš vtedajší štát mal kamarátske vzťahy s tým fúzatým šialencom zo západu a tak chtiac-nechtiac, naši muži museli bojovať na východnom fronte.
strýko ako vojak v II.svetovej vojne rok 1941
Foto – rodinný archív autora blogu.
Vrcholom týchto zvráteností- podľa slov nášho strýka bolo – keď vysokí cirkevní hodnostári – hodnostári tej cirkvi, ktorá okrem iného hlása, že NEZABIJEŠ vysviacali zbrane a posielali ľudí zabíjať… V tých časoch sa v strýkovej viere čosi zlomilo. A poznačilo to jeho vzťah k cirkvi na celý zvyšok života…
Neviem, či zle uvažujem, ale mám silný dojem, že v tomto smere sa tu za desaťročia takmer nič nezmenilo. Svet dnes ovládajú a balamutia iní „majstri“ než bol ten fúzatý. K získaniu svojej nadvlády nad všetkým používajú sofistikovanejšie nástroje.
Zahalení pláštikom pravdy a lásky, ktorá tu údajne zvíťazila nad lžami, klamstvami a nenávisťou nám chcú vsugerovať, že slobodnejší ako dnes sme nikdy predtým neboli.
Skôr než nás celkom zmanipulujú cez všadeprítomné reklamy, sociálne siete a verne slúžiace média, by sme si denne – tak ako otčenáš – mali pripomínať posolstvá čo nám zanechali naši otcovia, dedovia, či strýkovia…
Lebo jedného pekného dňa môže byť na nás diabol zvedavý. A čo ak nás popri tom aj láska a šťastie prestane zdraviť-? …