Opýtal sa vás niekedy niekto:“Ako sa máš?“ – ale tak, že by sa skutočne o to ako sa máš aj úprimne zaujímal – ?
Mám silný pocit,že takto sa nezvykneme spytovať. O tom som napísal tento text. Dole pod ním si ho môžte pozrieť aj z obrazom a zvukom
Po tráve opité blúdia tmou
Drzé deti ulíc
Blesk nad Tatrou rebelov nikto nepritúli
Svet ochladol stratil cit nik sa neopýta
Chlapče, ako sa máš?
Po vreckách deravých hľadáš kľúč
Kde sa mohol stratiť?
Je dávno fuč spolu s ním všetci kamaráti
Svet ohluchol oslepol nik sa neopýta
Bratku, ako sa máš?
Nad Tatrou blýska – sa
A hromy divo bijú
Zastavme bratia
Nech lásku nezabijú
Zastavme bratia
Nech lásku nezabijú
nech lásku nezabijú v nás
V ružových salónoch lacný sen
cesty dvojkoľajné
Tam deň čo deň všetkým je všetko ľahostajné
Svet ochladol stratil cit nik sa neopýta
Láska ako sa máš?
Nechápeš prečo už neplatí
všetci za jedného
Kto opraty držal keď zmizla láska s nehou
Svet ohluchol oslepol nikto nevie čí je
Tvári sa že sa má….