„Mýliť sa je ľudské…“- povzdychol si ježko a zliezol z kefy. Notoricky známa stará anekdota – alebo po našom vtip. Lenže čo v prípade, že ježko si svoj omyl – a) neuvedomí, b) nepripúšťa , alebo sa jednoducho tvári, že všetko je v absolútnom poriadku? Že mu je na tej kefe dobre. A že z nej len tak skoro nezlezie. Necháme ho v tom? Nech si chudáčik dosýta zakefuje – veď o čo ide…-?
A nebude nám prekážať ježkov omyl ani v prípade, že tou kefou – domnelou ježicou – budeme my sami???
PS1: Spomínala mi jedna známa, že vraj počula beťára ježka ako si pri tom spieva od Jarka Nohavicu takto: “ Dokud se kefuje ještě se neumřelo-o-o-o-o-o-o…“
PS2: ja len opätovne dúfam, že môj príspevok nebude administrátorom stiahnutý – z dôvodu jeho krátkosti…To by ma ozaj mrzelo, lebo ja už nemám čo k tomu viac povedať…Kiežby som sa v tomto smere mýlil!- Ved je to ľudské- či nie?