Keď pred pár rokmi, pri príprave hudobného festivalu u nás na dedine, som v snahe prilákať návštevníkov akciovým vstupným, navrhol niečo také, že prvých 200 platiacich bude mať nižšie vstupné ako tí ďalší…Tak div ma naši radní páni za túto kacírsku myšlienku nezlynčovali. Cítil som sa v tej chvíli ako najväčší vyvrheľ a zloduch tejto spoločnosti – aj keď som absolútne nechápal, že prečo….“Ty tu predsa nemôžeš meniť pravidlá hry počas hry! Toto ti MY nedovolíme! Toto ti nepodporíme!“ – zosypalo sa na mňa z úst človeka, ktorý mal vždy hlavné, posledné a rozhodujúce slovo. Amen – povedal som si a urobil som amen aj za organizovaním festivalu, pretože som nemal pocit, že som mojim návrhom spáchal nejaký zločin. Ani sa mi nezdá, že by sa tým čo som navrhol boli menili spomínané pravidlá hry počas hry. Malo to byť dopredu jasné: Prídeš na akciu prv zaplatíš menej, prídeš neskôr- hold smola- zaplatíš viac…Aké sú na tom zmeny pravidiel hry počas hry?!
Inak na zmeny pravidiel hry počas hry som alergický. Aj dnes ráno ma z postele vystrelila správa v rádiu, ktorá hovorila o tom, že nenažrané prasiatka pri válovoch uvažujú o zmene pravidiel hry. Samozrejme ako inak- počas hry! Jedno z prasiat, ktoré má zdá sa dva alebo tri žalúdky a hrdí sa tým, že si nevie predstaviť svoj život s príjmom pod 4 tisíc eur slovenských zachrochtalo niečo v tom zmysle, že treba zrušiť garancie v druhom pilieri. Taká nehoráznosť a drzosť!
Teraz čakám, že či sa nájde niekto rozumný čo sa zdvihne a povie: „Ty tu predsa nemôžeš meniť pravidlá hry počas hry! Toto ti MY nedovolíme! Toto ti nepodporíme!“
ale zatiaľ je ticho po búrke. Ak ho nikto nepreruší….vyzerá že bude…
Amen.