Dopredu musím povedať, že mi nie je ľúto za starými poriadkami a ani sa nechystám tu oplakávať bývalý režim. To len tak preventívne som musel podotknúť, lebo viem, že aj tak sa nevyhnem podobnému nálepkovaniu.
Čo už…
Zaslepeným pritakávačom čohokoľvek čo sa plaví po prúde, ale musím povedať, že sa nikdy neznížim k tomu, aby som čierne vydával za biele a naopak. Nerobil som tak ani vtedy, neurobím tak ani dnes. Mám dve ako-tak slúžiace oči a tiež dve poslušné uši, ktoré mi dávajú za pravdu, že to čo vidím a hlavne AKO TO vidím, nie je nijaký očný klam. Je to realita. Podľa niektorých nepríjemná, podľa iných krutá. Ja osobne to nevidím až tak černe, ale ani nie tak optimisticky ružovo ako sme si to v predstavách vykresľovali vtedy, či dokonca tak ultraružovo ako to vidí dnes vrstva nadšencov.
Bez srandy – Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou…
Som presvedčený, že dobro a zlo, láska a nenávisť, ale aj všetky pozitívne a negatívne vlastnosti a city človeka nepoznajú žiadne hranice a časové pásma. Netankujú ich politické systémy ani spoločenské zriadenia. Boli a budú tu s nami stále. Od stvorenia sveta až po jeho koniec. Je len na nás samotných, že či dovolíme v tom našom svete panovať viac zlu, alebo dobru. Láske, alebo nenávisti. Rozumu a citu, alebo bezbrehej hlúposti a primitivizmu?
Rozmýšľam…
že či starnúci štyridsiatnik je na tom lepšie, alebo horšie ako
– pubertou zmietaný tínedžer
– čerstvý dvadsiatnik, pre ktorého všetko čo bolo sú len „rozprávky starej matere“
– alebo tridsiatnik, ktorý síce čosi zažil, ale zdá sa mu to iba ako včerajší zlý sen, alebo letná víkendová žúrka
No neviem…To že sme svoje zažili aj vtedy a aj teraz, môže byť výhodou, ale aj handicapom. Mne sa ale možnosť porovnať prežité na vlastnej koži javí viac ako výhoda.
Čo bolo, bolo…
Napriek obrovským chybám a nedostatkom, ktoré uplynulý režim mal sa mi zdá, že to čo bolo – bolo akosi viac … Viac pravé, poctivé a čisté. Nesmejte sa! Nechcem zovšeobecňovať , lebo možnože to až tak nesúvisí so zmenou systému, ale…
Keď ste si kúpili spišské párky, vedeli ste že sú naozaj spišské. Aj keď tu pobehovalo kopu „budišničemov“ Budiš bol Budiš, Nitran – Nitran, človek – Človek a kamarát naozaj kamarát!
PS…
Dnes už ani tá špina nie je čo bývala