Dnes som v meilovej pošte objavil jeden reťazový, ale tento bol odlišný od všetkých typických- takých tých nasladlých, kde sa vyžaduje – či vynucuje preposielať všetkým aj samotnému odosielateľovi.Tento mal nielen myšlienku ale s väčšinou opísaných skutočností som sa stotožnil.Tu je len malý citát záverečnej časti meilu:
„Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura.
Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.
Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej dedine tak ohúrila. Nechýba mi ani západ o ktorého ideách som toľko sníval.
Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi… chyba mi len jedno: Chcem ešte stretnúť človeka – priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale bez prípravy ma potľapká po pleci:
Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť…? Kamaráta ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. „Vieš, tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť prácu.“