„Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ Veľmi múdro a výstižne to vyjadril pán Werich.
Ak som dobre pochopil je to o poctivosti.
Ale tá sa dnes už takmer vôbec nenosí.
Možno by sme jej zvyšky paradoxne našli niekde tam, kde by to málokto očakával.
Medzi asociálmi – zlodejmi a k…. pracovníčkami najstaršieho remesla na svete.
Viem, znie to prinajmenšom čudne, keď ku spomínaným skupinám obyvateľstva priradíme prívlastok poctivý, poctivá, poctivé … Verím ale tomu, že sa medzi nimi nájde nemálo takých, ktorí ku svojej profesii, práci, či koníčku pristupujú v duchu Werichových myšlienok. Osobne si ich budem vážiť predsa len o čosi viac, ako hromadu tých, čo sú síce na spoločenskom rebríčku kdesi vyššie – Tváriaci sa maximálne zodpovedne a dôveryhodne.
Ale pod maskou poctivých obchodníkov, politikov a čo ja viem čo ešte, sú len obyčajní zlodeji a k….“
PYRAMÍDY NÁDEJE – trochu s napísaným súvisiace video piesne jedného môjho spolubojovníka